Základná bilančná rovnica sa formuluje pomocou tzv. "balíkových zápisov", ktoré zahŕňajú prvky a ich chemické reakcie. Bilančná rovnica znamená, že počet atómov v reactants (látky na začiatku reakcie) sa rovná počtu atómov v products (látky na konci reakcie).
Formula bilančnej rovnice je:
reactants (látky na začiatku reakcie) → products (látky na konci reakcie)
Jednotlivé látky sa zapisujú s ich chemickými značkami a stoichiometrickým koeficientom (číslo pred chemickou značkou) predstavujúcim počet molekúl alebo iontov tejto látky v reakcii.
Príklad 1
V tejto rovnici sa dve molekuly vodíka (H2) reagujú s jednou molekulou kyslíka (O2) na vznik dvoch molekúl vody (H2O).
Príklad 2
V tejto rovnici sa jeden iont železa (Fe) reaguje s jednou molekulou síry (S) na vznik jednej molekuly železnej síry (FeS).
Príklad 3
- 2HCl + Ca(OH)2 → CaCl2 + 2H2O
V tejto rovnici sa dva ionty chloridu (HCl) reagujú s jednou molekulou hydroxidu vápenatého (Ca(OH)2) na vznik jednej molekuly chloridu vápenatého (CaCl2) a dve molekuly vody (H2O).
Záver
Bilančné rovnice sú základným nástrojom pre popis chemických reakcií a ich vývoj siaha do dávnej minulosti.
Už starí Gréci a Rimania mali znalosti o chemických reakciách a ich formulácie. V 19. storočí, sa chemické rovnice začali používať ako štandardný spôsob popisu chemických reakcií, vďaka práci chemikov ako John Dalton, Antoine Lavoisier, Jöns Jakob Berzelius a ďalší. Základná bilančná rovnica ako taká je výsledkom vývoja a využívania chemických rovníc po stáročia.