Kniha mŕtvych je špecifický predmet patriaci do kultúry starovekého Egypta. Účelom knihy mŕtvych bolo sprevádzať zosnulého na dlhej ceste z pozemského života do posmrtného.
Obsahoval pohrebné texty rôzneho druhu: magicko-náboženské formulky aj príbehy, pomocou ktorých mal zosnulý prekonať nespočetné skúšky, s ktorými sa stretol na dlhej a strastiplnej ceste, ktorá ho mala priviesť k Ozirisovi. Texty mu teda mali pomôcť, aby sa bez väčších problémov dostal k bohu smrti a zároveň pripravil takzvané svedectvo o svojom pozemskom živote, ktorého posúdenie bolo na samotnom Osirisovi.
Kniha mŕtvych mala v priebehu času mnoho podôb. Spočiatku boli formulky a príbehy vyryté na stenách pohrebnej komory a neskôr sa začali vyrývať priamo na sarkofágy. Postupom času a v období 18. dynastie (1543 - 1292 pred n. l.) sa kniha mŕtvych opäť zmenila: pohrebné texty sa uložili na papyrus a potom sa zavreli do sarkofágu spolu so zosnulým a všetkými predmetmi, ktoré mu boli užitočné na jeho poslednej ceste