Podľa štatistík o chudnutí má každý obézny človek za sebou jednu, niekoľko alebo viacero procedúr na zníženie hmotnosti. V dôsledku toho schudnú niekoľko kilogramov a potom, bohužiaľ, veľmi často opäť priberú. Z mojich pozorovaní vyplýva, že po dvoch rokoch od ukončenia ambulantnej liečby si polovica pacientov udržiava telesnú hmotnosť dosiahnutú v dôsledku zoštíhľovacej liečby, zatiaľ čo ostatní priberajú. Je tiež známe, že po piatich rokoch viac ako 80 % ľudí opäť priberie a pokúsi sa schudnúť znova.
Vyvstáva otázka, či tieto časté zmeny telesnej hmotnosti majú nejaké zdravotné dôsledky. Medicína sa už touto témou zaoberá.
Dlhodobá štúdia vykonaná v americkom meste Framingham ukázala, že kolísanie hmotnosti u mužov aj žien má vplyv na zvýšenú úmrtnosť vo všeobecnosti a na chorobnosť a úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca.
Štúdia MRFIT (Multiple Risk Factor Intervention Trial) zistila, že tento jojo efekt zvyšuje riziko ischemickej choroby srdca. Tieto pozorovania sa týkali fajčiarov aj nefajčiarov.
Podobné výsledky sa získali v štúdii Western Electric. Tu sa 25 rokov pozorovalo približne 2000 mužov. Do štúdie boli zaradení tí, ktorí mali v roku 1957 40-56 rokov. Boli rozdelení do 3 skupín: prvú tvorili muži, u ktorých zmena hmotnosti za 5 rokov predstavovala 10 %, druhú tí, ktorí postupne priberali, a tretiu muži, u ktorých kolísanie hmotnosti predstavovalo menej ako 5 % (považovali sa za osoby so stabilnou telesnou hmotnosťou). Ukázalo sa, že úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca počas 25 rokov sledovania bola: u ľudí s výrazným kolísaním telesnej hmotnosti - 25 % (skupina I), u mužov s konštantným nárastom telesnej hmotnosti - 15 % (skupina II) a u ľudí so stabilnou telesnou hmotnosťou - 14 % (skupina III). Úmrtnosť na rakovinu bola v skupine I 7,1 %, v skupine II 13,5 % a v skupine III 5,6 %.